USA

Godman

setkání 1.druhu, mapa: (U-035)

Skutečně tragický případ se udál dne 7. ledna 1948 na letecké základně Godman při Fort Knox, trezoru Ameriky, ve státě Kentucky. Začínáme na letišti Gordon Field, nad kterým se objevilo velké neznámé těleso, jehož průměr byl odhadnut na 150 metrů. Těleso bylo podezřelé zejména tím, že z něho sršely jakési plameny. Bylo odhadnuto, že letělo ve výšce asi 3500 metrů. Potom se však zastavilo a zůstalo nehybně viset ve výšce, jako připoutaný balon. Tento fakt tak rozhněval velitele letecké pohotovosti na zálkadně, že dal rozkaz, aby k neznámému objektu ihned odstartovaly čtyři stíhačky F-51 typu Mustang. Letku vedl kampitán letecrva Thomas F. Mantell, ostřílený harcovník. Mezitím se do kontrolní věže dostavil plukovník Hix, který Mantellovi vysílačkou nařídil, aby se letka přiblížila k neznámému objektu co nejblíže, případně aby se s ním kontaktovala. Dejme však slovo Mantellovi, co viděl a co bylo zaznamenáno na magnetofonové pásce na základně. Mantell vysílačkou hlásil: ,,Je to obrovské těleso. Vyhlíží jako z vyleštěného kovu. Stoupá, mám asi dvojnásobnou rychlost. Přibližuji se, chci si ho jen obhlídnout!" Ve čtvrt na čtyři piloti stíhaček hlásili, že objekt lehce manévruje a právě se vznáší nad jedním strojem letky. Mantell však nezahálel a jako velitel nařídil ostatním pilotům letky vydat se za naznámím objektem s cílem objasnit,co to vlastně je. Jeho přání se však už nesplnilo. Krátce na to bylo totiž spojení s Mantellovým letadlem přerušeno...

Po několika hodinách našly pátrací skupiny jen roztroušené úlomky Mantellovy stíhačky, která se roztříštila po pádu.

Komise odborníků případ uzavřela s tím, že šlo o nehlášený výškový let meteorologického balonu; a Mantellovo letadlo se s ním zdřejmě srazilo. Ale veřejně se šuškalo, že síhací letadlo se srazilo, či dokonce bylo zlikvidováno neznámím létajícím objektem třikrát větším než létající pevnost, letecký bombardér typu Superfortress.                                                                                                                                                                    

UFO 23. listopadu 1953

setkání 1.druhu, mapa: (U-036)

Jeden z nejzáhadnějších UFO se objevil 23. listopadu 1953 na letecké základně americké armády v Kinoose, ve státě Michigan. Náhle tu na obloze doslova vykrystalizovalo hmotné těleso, které bylo vizuálně sledováno osazenstvem základny.

 Potvrzení toho, že ve vzduchu opravdu něco je, daly i radary. Poručík R. Wilson, který byl právě ve vzduchu na cvičnén letu s proudovím letadlem F-86, dostal rozkaz neznámý objekt sledovat, případně přiblížit se k němu a podat příslušné hlášení. Hra na kočku a myš pokračovala až do vzdálenosti 150 mil od mateřské základny a neúnavný Wilson se z palubní vysílačky svého stroje stále ozýval. Potom radaroví experti základy sledovali neuvěřitelný sled událostí. Oba předměty, stíhačka i UFO,se k sobě začali na obrazovce přibližovat, až došlo k vzájemnému kontaktu; oba body se slily do jednoho, většího. Ale potom už nic...   V následujících dnech bylo prohlédnuto obrovské území a odborníci přesně lokalizovali místo, kde podle radaru ke vzájemnému kontaktu došlo. Nenašli ani jedinou matku, plíček, prostě nic! Kam se poděl poručík Wilson? Potkal ho podobný osud jako Mantella? A kam se podělo UFO? Vysublimovalo?                                                                                    

Zdroj: UFO hrozí z nebes

Kecksburská Havárie
mapa: (O-002)
<<< CZ verze

SK verze:

Niektorí možno tento príbeh poznajú celý, niektorí o ňom aspoň počuli a pre niektorých zrejme bude úplnou novinkou. Udalosť Kecksburskej havárie, často označovaná aj ako Ohnivá guľa pri Veľkých jazerách, alebo v angličtine "Great Lakes fireball of 1965". Hoci je Kecksburská havária u nás na Slovensku pomerne neznámou udalosťou, vo svete je tomu inak. Patrí k desiatim najznámejším UFO-prípadom na svete a často sa jej zvykne hovoriť aj "druhý Roswell".
Jedná sa o veľmi rozsiahlu kauzu, ktorej vyšetrovanie v podstate prebieha dodnes. Ako to už býva zvykom, aj v tomto prípade v prvých rokoch prebiehal proces veľkého ututlávania, kompetentné úrady sa snažili o masívnu dezinformáciu verejnosti a vyšetrovanie bolo uzavreté s tým, že sa jedná o spadnutú sovietskú sondu. Celé vyšetrovanie však bolo znovu obnovené v roku 2003, kedy NASA v rámci aktu odtajňovania dokumentov predostrela nové dôkazy, ktoré dovtedy podliehali štátnemu tajomstvu. 40-stranový dokument však nepriniesol žiadne prevratné dôkazy. 

V celom prípade Kecksburskej havárie figuruje veľké množstvo očitých svedkov, ktorí opisujú pád neznámeho objektu žaluďovitého tvaru, v lesoch neďaleko mesta Kecksburg v štáte Pennsylvánia, 9. decembra 1965. Nejedná sa pritom len o civilných občanov, ale aj o zamestnancov Ministerstva obrany Spojených štátov, Armády Spojených štátov, pracovníkov NASA a aj niektorých agentov vládnych organizácii. V samotnom meste Kecksburg sa dokonca aj dnes, po 46-tich rokoch, niektoré rodiny medzi sebou vôbec nerozprávajú, pretože sa ich názory na celý incident z roku 1965 diametrálne líšia. Ako vo väčšine prípadov, aj teraz ostáva konečné rozhodnutie na nás. Čo spadlo onej noci do hôr pri meste Kecksburg ? Bolo to niečo skutočne neznáme, alebo pozemské ? 9. decembra 1965, v čase 16:44 bola niektorými pilotmi, ale aj mnohými inými svedkami v štátoch Ontario a Pennsylvánia, spozorovaná na oblohe neznáma ohnivá guľa, ako vstupuje do atmosféry. Jej rýchlosť vtedy odborníci odhadli na približne 1600km/h a dymová stopa na oblohe sa udržala ešte asi 20 minút. Hneď po tom, čo objekt dopadol na zemský povrch, tiesňové linky mesta Kecksburg boli zahltené tisíckami telefonátov a záchranné zložky sa ihneď vydali na miesto dopadu.Jedným z prvých svedkov incidentu bol Frances Kalp, ktorý videl ohnivý objekt padnúť do lesa medzi prvými a ihneď túto udalosť oznámil do rádia WHJB, ktorého reportér a riaditeľ John Murphy sa okamžite vydal na miesto dopadu. Ešte predtým, ako na miesto dorazili zástupcovia vlády, stihlo okolie preskúmať množstvo ľudí – bežní civilisti, hasiči, príslušníci z miestného oddelenia polície a medzi nimi aj Murphy, ktorému sa bezprostredne pri akcii podarilo získať výpovede niektorých ľudí, medzi nimi aj výpoveď jedného z hasičov, ktorí zasahovali na mieste požiaru. "Bol začiatok decembra, trochu snehu, trochu dažďa a samozrejme veľa blata. Mali sme nahlásenú padajúcu ohnivú guľu z oblohy a následný požiar. K miestu pádu sme spočiatku išli s tým, že tam spadlo lietadlo. Keď sme prišli na miesto, bolo už šero, stmievalo sa. Rozdelili sme sa na viacero skupín a začali sme prehľadávať oblasť. Objekt ako prvá našla druhá skupina a hneď nás k nemu zavolali. Keď som to prvý krát uvidel, hneď mi napadlo – toto nie je lietadlo. Jednoznačne, žiadne lietadlo, helikoptéra, raketa, ani nič podobné. Hoci teleso pri páde polámalo množstvo stromov, na mieste neboli žiadne úlomky, žiadne zvyšky trupu, žiadne trosky, proste nič. Bol to jeden pevný kus, žiadne dvere, žiadne okná. Malo to tvar ako žaluď alebo lieskový orech a bolo to celé také zvláštne. Viete, pracujem tu už 24 rokov a stretol som sa počas svojej praxe s nespočítateľným množstvom rôznych materiálov, ale kov ako tento som v živote nevidel. Viac neviem, potom prišla armáda a celú oblasť uzavrela". Ďalšími svedkami udalosti, ktorých výpovede sa podarilo zdokumentovať, boli civilisti Dave Newhouse a Don Sebastian, ktorí boli v tom čase ešte tínedžermi. Ich dve nezávisle výpovede sa však zhodujú v detailoch: "Boli sme mladí, mali sme vtedy z toho srandu. Počuli sme v rádiu, že sa niečo veľké udialo, všade plno hasičov a policajtov, proste sme sa zo zvedavosti chceli pozrieť, čo sa deje. Na mieste bola aj armáda, neviem presne koľko, ale určite minimálne sto mužov. Znášali si tam nejaké vybavenie, neviem presne, čo to bolo. Celú oblasť uzavreli, dokonca vyhodili aj hasičov. Potom sme videli prichádzať nejaké biele auto, pravdepodobne žeriav. Chceli sme sa dostať na miesto zozadu, smerom od lesa. Už bola takmer tma, tak sme si mysleli, že nás v lese nebude vidieť. Boli sme už dosť blízko miesta a potom sme započuli hrozný krik. Ten krik neznel ľudsky, neviem to slovami opísať, bolo to hrozné, po celom tele mi preši zimomriavky. Ležali sme v lístí v takej priehlbine za stromami. Asi o dve minúty sa ten krik ozval zase. Vtedy som si povedal, že musím vidieť, čo sa tam deje. Žiaľ sa nám to nepodarilo, o pár sekúnd na to nás zbadali vojaci. Jeden z nich na nás namieril zbraň a povedal, aby sme vypadli. Nemám ani poňatia, čo to bolo, ale príde mi to divné, že armáda tak pozorne stráži kus lesa". VyšetrovaniePrvé oficiálne vyjadrenie vlády znelo, že sa jedná o meteorit. Vyšetrovanie bolo s týmto stanoviskom aj uzavreté, a to trvalo až do roku 1990. Vtedy sa prípadom začal znovu zaujímať ufológ Stan Gordon, ktorému sa do televízneho dokumentu Unsolved Mysteries podarilo zohnať exkluzívneho hosťa, ktorý mal informácie hneď z prvej ruky. Bol ním hasič James Romansky, vtedy priamo zasahujúci na mieste činu. Ten v dokumente vypovedal, že na vlastné oči videl objekt žaluďovitého tvaru brozovej farby, ktorý mal na povrchu nejaké znaky. "Malo to na sebe nejaké písmo. Nič podobné tomu dnešnému, skôr by som to prirovnal k nejakým egyptským hieroglyfom", vyhlásil Romansky. Po odvysielaní dokumentu sa do televizie prihlásil ďalší očitý svedok, ktorý si však ako bývalý zamestnanec armády želal ostať v anonymite. Ten tvrdil, že bol jedným z mužov, ktorí strážili nákladiak prevážajúci teleso. "Nevedeli sme čo to je. Bolo to prikryté plachtami. Mali sme však rozkaz strieľať bez príkazu na každého, kto sa pokúsi k autu priblížiť. Doprevadili sme nákladiak na vojenskú základňu Wright Patterson, kde si ho vyzdvihli nejakí muži v anti-radiačných oblekoch", vypovedal svedok. Veľké nádeje toho, že sa celý prípad podarí úspešne rozlúsknuť nastali v decembri roku 2003, kedy dostala NASA povolenie na zverejnenie tajných spisov. V rámci 

dy Cosmos 96 a nie meteorit, ako predtým tvrdili vzdušné sily. Veľkým paradoxom pri tomto tvrdení je fakt, že samotný pracovník a jeden z najlepších inžinierov NASA, Dr. Nicholas L. Johnson vyhlásil, že sa podľa jeho názoru nemohlo jednať o sovietskú vesmírnu sondu. Johnson totiž preskúmal obežné dáta sondy Cosmos 96 a podľa jeho výpočtov prelietala ponad štátom Pennsylvánia o 06:20 ráno. Kecksburský objekt však spadol 16:45 popoludní. "Takáto odchýlka proste nemohla nastať. Nemohol to byť Cosmos 96. Orbitálna mechanika je veľmi presná", dodal Johnson. 
Ďalšou pomerne známou teóriou je, že teleso, ktoré toho večera padlo z neba, bola jadrová hlavica Mk-6 RV, označovaná aj ako Mark 6. Tá bola firmou General Electric navrhnutá tak, aby mohla byť raketou Titan II vynesená na obežnú dráhu a mala niesť multi-megatonovú hlavicu W-53. Hoci je pravdou, že Spojené štáty v tom čase vlastnili spomínané zariadenie, problémom ostáva, že jeho rozmery sa nezhodujú s telesom, ktoré opisovali očití svedkovia na mieste dopadu. Jednou z posledných špekulatívnych teórii je teória o nacistickom experimentálnom zariadení Die Glocke. 
Stále však ostáva nezodpovedaná otázka "hieroglyfov" na povrchu telesa, ktoré opisoval jeden z hasičov a zvláštny krik, ktorý počuli dvaja chlapci skrývajúci sa v lese. Čokoľvek spadlo na zem podvečer, 9. decembra 1965 v lesoch pri Kenckburgu, je vládou mimoriadne utajované z neznámych príčin. Vyšetrovanie však stále prebieha a o prípad sa zaujíma čoraz viac ľudí z odborných kruhov. A tak sa možno aj my jedného dňa dozvieme pravdu o tom, čo vlastne toto teleso bolo. 

Zdroj: www.misteria.sk